„Modlitba rúženca je silnejšia ako atomová bomba!
Hirošima - toto meno bude v dejinách neustále spojené s totálnym zničením a nevýslovným utrpením po zhodení prvej atómovej bomby počas druhej svetovej vojny. Bol august 1945,2 hodiny v noci.
Z ostrova Tinian vyštartovalo lietadlo typu B 19 smerom k japonskej pevnine. Hirošima mala byť vymazaná zo zemského povrchu, a tým mala byť zničená japonská vojnová moc.
Otvory bombardéra sa otvorili nad viac ako 1/2 miliónovým mestom. Všetko sa odohrávalo podľa plánu. Bolo to po prvýkrát v dějinách ľudstva, čo sa ľudia odvážili zhodiť na zem atómovú bombu. Stalo sa to ráno o ósmej hodine a pätnástej minúte. Nepredstavitelný svetelný blesk a mesto bolo pokryté vriacim dymom, ktorý vyhadzoval budovy do vzduchu.
Obrovské mračno dýmu dosiahlo za tri minuty výšku 10 000 až 20 000 metrov. Celé mesto bolo zničené. Čo zostalo, bola len tma, krv, zhoreniny, stonanie a bleskurychle šíriaca sa hróza. Takto to opisuje
Co-pilot bombardéra: „Od tejto spomienky na niekol'ko najstrašnejších minut môjho života sa nikdy nebudem môcť oslobodiť."
Nielen on, celý svet bol šokovaný! Hirošima zostane varováním pre všetky časy. Existuje však ešte jedno iné, velkoryse, nepoznané posolstvo z Hirošimy, utešujúce posolstvo nádeje:
„Modlitba rúženca je silnejšia ako atomová bomba!
Maria, Královna ruženca, zázračným spósobom zachránila malé, štvorčlcnné spoločenstvo pátrov jezuitov, ktorí žili na fare vzdialenej len 8 blokov domov od centra explózie.
Páter Hubert Schiffer, ktorý zomrel 27. marca 1982 vo Frankfurte, podal o tom ako očitý svedok svedectvo na jednom eucharistickom kongrese vo Philadelfii (USA). Ako 30-ročný kňaz pósobil na fare „Nanebovzatja Panny Marie" v Hirošimě. Pred desaťtisícami učastníkov podal nasledujúce svedectvo:
„Úplné náhle, akoby medzi jedným a druhým nádychom, sa modré nebo nad Hirošimou osvictilo zaslepujúcim, neopísaterne oslňujúcim intenzívnym svetlom. Obklopovalo ma len trblietavé svetlo.
Nemol som ani vidieť, ani rozmýšl'ať. Na moment všetko stíchlo. Plával som v oceáne svetla, bezbranný a ustráchaný. Zdálo sa, že miéstnosť prestala dýchat' naplnená smrtelným tichom.
Zrazu sa ozvalo hromobilie hroznej explózie. Neviditeľná sila ma zhodila zo stoličky. Vo vzduchu ma to triaslo, hádzalo, krátilo ako list v jesennom vetre. Potom sa všetko ponorilo do tmy, do ticha, do ničoty.Nestratil som vedomie, lebo som sa snažil myslieť na to, čo sa stalo. Cítil som, že aj já sám som v tejto totálnej trne. Ležal som tvárou k zemi na drevených troskách.
Ťažký predmet ťažil mój chrbát a po tvári mi stékala krv. Nič som nevidel a nepočul. Myslel som si, že som mrtvy! Potom som počul svoj vlastný hlas. To bola tá najhroznejsia skúsenosť zo všetkého. Ukázala mi,.že som ešte živý a vo mne rástlo strašné vedomie, že sa musela stať hrozná katastrofa!
Jeden celý deň som strávil ja a moji traja spolubratia v tomto ohnivom pekle, dýme a žiarení, pokial' nás nenašli záchranári a nepriviedli nás do bezpečia. Boli sme sice všetci zraneni, ale vďaka Božcj milosti sme prežili."
..
Ľudsky si nikto nevie vysvetliť, prečo tito štyria jezuitskí pátri, P. Hugo Lasalle, P. Kleinsore, P. Cieslik a P. Schiffer, ktorí boli v roku 1976, v čase eucharistického kongresu ešte živí, v okruhu 1,5 km ako jediní zo státisícov prežili.
Zostáva to hádankou pre všetkých expertov, prečo ani jeden zo štyroch pátrov neutrpel škody rádioaktivneho žiarenia a prečo ich dom vzdialený 8 blokov od centra explózie zostal stať, hoci všetky budovy okolo boli zničené a spálené.
Ani 200 amerických a japonských lekárov a vedcov nemohlo nájsť vysvetlenie, prečo páter Schiffer napriek všetkému žil po explózii bez následkov ešte 33 rokov, a to pri dobrom zdraví!
... 
Na mnohé otázky počuli všetci udivení vždy tú istú odpověď:
„Ako misionáři sme chceli žiť v našom živote jednoducho posolstvo z Fatimy, a preto sme sa denne modlili růženec."
To je posolstvo Hirošimy prinášajúce nadej: Modlitba je silnejšia ako atomová bomba.
Keď vyznajú ľudia všetkých národností a náboženských vyznaní Boha ako svojho Stvoritel'a, svojho Pána a spoločného Otca, keď budu chcieť poznat' Jeho vôľu a budú ho prosit' o pomoc, tak nás to privedie k pravému pokoju. A keď budeme predovšetkým my - kresťania, vzývat' ružencom „Královnu pokoja" a Matku všetkých národov, tak to osoží a učiní ovel'a viac ako všetky konferencie a pozemské ľudské námahy.
Kňaz p. Peyton povedal čosi, čo sa hodí práve sem:
The family that prays together, stays together - " Rodina, ktorá sa spolu modlí, spolu aj zostane " A to platí aj pre celu 1'udskú rodinu.
Kostol ruženca v Hirošime. Dnes sa v centre novovystavaného města Hirošimy nachádza kostol zasvätený Panne Marii.
15 sklených okien znázorňuje 15 tajomstiev ruženca, ktorý sa tam ľudia deň a noc modlia.
Blahoslavný biskup Fulton J. Sheen
nebohý biskup New Yorku, povedal v jednom rozhlasovom vysielaní:
Tretia svetová vojna nemusí byt'; ani žiadna nebude, keď proti hrozbe atómovej bomby postavíme „Ženu"! Pannu Máriu - Zo sv. rúžencom na ruke.
Prameň: Hubert Schiffer, The Rosary of Hiroshima, Blue Army - Washington, N.J.
Pápež - blahoslavený Ján Pavol II - o svätom růženci
Růženec je moja najobl'úbenejšia modlitba
Je to nádherná modlitba, nádherná vo svojej jednoduchosti a híbke V tejto modlitbě často opakujeme šlová, ktoré Panna Maria počula od archanjela a od príbuznej Alžběty . K týmto slovám sa pripája celá Cirkev. Dá sa povedať že růženec je v istom zmysle modlitebný komentár k poslednej kapitole konštitúcie Lumen gentium druhého Vatikánského koncilu, k tej kapitole v ktorej sa hovorí o nádhernej Máriinej priomnosti v Kristovom tajomstve
V skutočnosti si za pozadím slov Zdrávas, Maria" pred očami duše premietame najdoležitejšie události Ježišovho života.
Ony tvoria spolu radostný , bolestný a slávnost-ný růženec, ktorý nás tak to móžeme povedať prostredníctvom srdca Jeho Matky privádza do živého spojenia s Ním účasne móže naše srdce v slede růžencových tajomstiev pojať do seba všetky události, ktoré utvárajú život jednotlivca. rodiny, národa Církvi´a ludstva: osobné skúsenosti iných - hlavne tých. ktorí sú nám najbližší. ktorých nosíme v srdci. Takto dostava prostá modlitba ruženca rytmus ludského života."
Jan Pavol II, pred modlitbou anjel Pana
Vznik sv. ruženca sa pripisuje sv. Dominikovi (1170-1221), keď sa mu zjavila Panna Mária a naučila ho modliť sa ruženec v terajšej podobe
Sú ľudia, ktorí majú výhrady k modlitbe sv. ruženca. Z Písma svätého: "Meno Panny bola Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: "Zdravas", milosti plná, Pán s tebou... Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: "Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho" (Lk 1,26-41). Ďalej sa počas ruženca modlíme: "Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz, i v hodinu smrti našej, amen." Panna Mária je Matkou Boha, lebo Pán Kristus je Boh, a keď za nás prosí, plní iba Písmo sväté (Mt 18,19-20).
Historicke víťazstvá Panny Márie
Kto nepozná sväté písmo, nepozná Krista
Historicke víťazstvá Panny Márie